Karol Guliš (1924 – 1978) je dnes takmer úplne zabudnutá postava dejín slovenskej žurnalistiky. Guliš bol však očitým svedkom, a v mnohých prípadoch aj aktívnym účastníkom takmer všetkých významných udalostí, ktoré hýbali slovenskými dejinami v 20. storočí. Zúčastnil sa SNP, pomáhal odbojárom pri pokuse o atentát na Alexandra Macha, prežil obávané jáchymovské väzenie a v roku 1968 sa ako angažovaný novinár zapojil aj do pražskej jari. A pritom všetkom ho neopúšťal zmysel pre humor, keďže ako novinár pracoval najmä v humoristických magazínoch a podľa viacerých pamätníkov bol vynikajúci rozprávač humorných príbehov a historiek.

“Chýba mi, že mladá generácia veľmi málo vie o jednom aj druhom období, preto si veľmi vážim úsilie oživovať toto obdobie. Pretože mladí ľudia veľmi ľahko podliehajú rôznym fanatikom, rôznym šialencom, rôznym karieristom, rôznym ľuďom, ktorí ich jednoducho zneužívajú tým, že ich navlečú do nejakých pseudogardistických uniforiem a mladým ľuďom sa to páči.“